AKÝ SOM A AKÝ BY SOM MOHOL BYŤ

            V živote nejde o to uchrániť seba neporušeným od sveta, neporušiť prikázania a vlastne tak sa sveta ani nedotknúť. Ide o to – a to predovšetkým – vstúpiť do sveta, naplniť svoje možnosti, byť vo svete, ale zo sveta nebyť. Čo sa stane so soľou, ktorá bude v bezpečnej vzdialenosti od cesta sveta? Nespotrebovaná, nepoužitá, izolovaná od všetkého zlého – ale aj dobrého? Soľ, ktorá nesplní svoj účel?
            Hriech je predovšetkým to, že nevyužijem možnosti, ktoré mi boli darované a schopnosti, ktoré do mňa boli vložené. Že duchovné perly svojho vnútra nechám v truhlici duše ukryté tak, že ich nikto nikdy neuvidí. Toto je hriech, že nechám to vzácne iba ležať v sebe!
            Vždy, keď sa so študentmi vraciam z exkurzie v Auschwitz/Birkenau, púšťame si v autobuse Schindlerov zoznam, strhujúcu drámu Stevena Spielberga, film natočený podľa skutočných udalostí z vojnových rokov.
            Cynický podnikateľ Oskar Schindler využíva v továrni lacné židovské pracovné sily, keďže poľskí robotníci sú drahí. Po prvých transportoch sa v Schindlerovi čosi zlomí. Svoje zarobené peniaze začne používať pre korumpovanie nacistických pohlavárov, aby svojich židovských robotníkov zachránil od smrti. Ako vojna postupuje, Schindler na to musí vynakladať stále viac peňazí. Nakoniec sa mu podarí previezť svojich Židov z Poľska na Moravu vo chvíli, keď je ohlásený koniec vojny.
            Moment pre povzdych úľavy. V záverečnej scéne tisícsto Židov dojato ďakuje za záchranu života. Schindler však, namiesto toho, aby sa konečne uvoľnil a radoval, prepadá depresii. „I could have got more out! Mohol som ich von dostať viac!“ plače. Toto auto, keby som ho predal, mohol som ich dostať von o desať viac! Tento zlatý odznak NSDAP, to mohli byť ďalší dvaja! Mohol som ich dostať von viac, a neurobil som to!
            Mohol som v živote urobiť viac a neurobil som! Je to niečo iné ako nikoho som neokradol, nikoho som nezabil! Ide o to, koľkých som ich zachránil, pre koľkých som niečo navyše urobil! Toľko dobrého som aj ja mal na dosah, a neurobil som to!
            To, aký som a to, aký som mohol byť – to sú dve odlišné bytosti. Každý z nás môže pri pohľade na ne prežívať nekonečný smútok. Keby som využil aspoň desatinu toho, čo mi bolo zverené! „I could have got more out! ... And I didn´t. And I didn´t!

(Marek Vácha, Nevyžádané rady mládeži, str. 34)